Moje mini knižné turné

Keď som dostala ponuku absolvovať besiedky k mojej knižke po troch mestách od Martinusu, bola som nadšená! Veľmi som sa tešila, že sa budem môcť zoznámiť s vami, ktorí sledujete môj blog, píšete mi a ste ďaleko odo mňa. Samozrejme, mala som aj trocha rešpekt, lebo tréma je predsa len tréma a mňa teda rozhodne neobchádza 🙂 Ale radosť predčila všetky moje pochybnosti. A tak prvé miesto, kam som sa vybrala bola Nitra.

Keďže som vás chcela potešiť, plánovala som doniesť na každú besedu nejakú dobrotu. Bohužiaľ, pred týždňom sa mi podarilo “zničiť” mamkinu rúru, a tak aspoň niečo nepečené som pripravila. Do Nitry to bolo celkom ľahké, keďže som išla len na otočku autom a tak to nebol problém. Bohužiaľ, do Žiliny a Košíc som už nič nepriniesla, dúfam, že mi to odpustíte, ale vlakom a s kufrom sa to proste nedalo 🙁 Takže späť k Nitre – prvá beseda, prvá tréma a prvá úľava, že to dopadlo dobre 🙂 Bolo to veľmi milé, moderátorka kládla príjemné otázky a naozaj som si to užila. Vy ste si pochutnávali na dezerte a počúvali môj príbeh. Najviac ma potešilo, keď jedna pani po besede povedala, že kľudne by tam sedela ešte dlhšie a počúvala moje rozprávanie, lebo je to veľmi príjemné.. ďakujem! Keď som videla, že prišli aj staršie ročníky odo mňa, bolo to také fajn prekvapenie, ktoré si naozaj vážim! A po besiedke sme sa pofotili, popodpisovali knižky a venovali ste mi toľko dobrej energie a úsmevov, že som odchádzala šťastná. A tešila sa ešte viac na ostatné besedy. Ale nebola by som to ja, kebyže si po tom nedám kávu na ukľudnenie a mikro oslavu, že som to zvládla a celá sa ňou neoblejem 😀 Bielu blúzku! Juch! Jediné čo ma ale ozaj mrzelo bolo, že som si neužila mesto a nepoobjavovala nejaké krásne kaviarničky, ale nabudúce!

Na druhý deň ma čakala cesta do Žiliny. Keďže som nechcela ísť sama a vo dvojici sa to tiahne lepšie, zobrala som dobrú kamarátku, nielen na okrasu, ale aj ako moju fotografku 😀 Keďže po mojom osudovom páde z vlaku pred mesiacom som sa zaprisahala, že tak skoro vlakom nepôjdem, bola som nútená porušiť toto predsavzatie. Dokonca ma kamoška chcela nakamerovať pri vystupovaní z vlaku pre mojich známych že som to prežila 😀 Ale milo ma prekvapilo, že tam stáli pracovníci vlaku a ochotne pomáhali s batožinou.. ďakujem! Prvé čo ma prekvapilo v Žiline bolo počasie, juj, zima! Ja som taký teplomilný človek, že aj na pláži keď fúka vietor mi je zima, takže prvé čo sme urobili bolo, že sme kúpili hrubý sveter. Ubytované sme boli neďaleko centra mesta a hneď sme sa aj vydali na potulky. Ako prvé sme narazili na zmrzlináreň Scoop. Taký rozkošný ružový dievčenský priestor, úplne som sa zamilovala! Ochutnali sme zmrzlinu z ruží a dali si kávičku a pokecali s majiteľom. Už sa teším, keď tam prídeme niekedy v lete! Potom sme sa vybrali do shopping centra, kde mala byť besiedka a dali si neskorý obed. Prišli sme do Martinusu a tu nás už čakala moderátorka. Veľmi milé žieňa, úplne sme sa zakecali o knižke a hovorila, že deň predtým piekla moje keksíky  a strašne jej chutili. Musím sa priznať, že žilinská beseda bola úplne najlepšia. Skvelé otázky, veľa sme sa nasmiali, cítila som sa veľmi uvoľnene. No a aby som nezabudla, prvýkrát sa tu objavil na podpis aj pán! Ale nebolo to len tak – on prišiel kvôli niečomu inému a potom sa mu akosi zapáčila besiedka a ostal, kúpil si knihu a nechal si ju podpísať. Počas toho sa neustále usmieval a keďže bol veľký fešák, snažila som sa na neho nezazerať aby ma nerozptyľoval pri rozmýšľaní nad odpoveďami 😀 Odstál si radu a potom sa stratil.. takže ďakujem Andrej (viem iba meno) a kebyže ho poznáte, dajte mi vedieť 😀 V tom strese som ho zabudla pozvať na večeru 😀 A ostatným ďakujem za krásne slová, za to že ste prišli a podporili ma, ste úžasní! Po besiedke sme zašli do Štúrbaks kaviarne, kde sme si dali prosecco na mini oslavu a potom v hoteli na večeru. Skoro ráno sme mali ísť na vlak do Košíc, juchúúúú!

5:30 budíček, veľmi ťažké ráno! Raňajky, káva, taxík a vlak. V Košiciach som naposledy bola pred dvomi rokmi a veľmi som si ich zamilovala. Vtedy som však nemala dosť času na preskúmanie mesta, keďže som bola podporiť môjho bývalého tenisového rozhodcu, však viete 🙂 A tak sme sa rozhodli s kamoškou, že ostaneme aspoň dva dni. Prvý deň sme sa ubytovali do hotela a potom sa išli hneď najesť do reštaurácie Republika východu, ktorú ste mi odporučili – juj, varia tu úúúúžasne! A tá atmosféra, neuveriteľná. Potom sme skočili naspäť do hotela urobiť zo seba ľudí a vydali sa na besedu.. Hodinu pred začatím sme sa vychystali, že si ešte stihneme dať pred tým kávu v nákupnom centre. Lenže to by som nebola ja, kebyže si nepomýlim nákupné centrum 😀 Takže sme prišli, zistili, že Martinus tu nie je, volali si taxík, čakali 20 minút a presne na čas sa dostali do toho správneho shopping centra.. A tí ľudia tu! Fotili sme sa, podpisovali, objímali, tešili.. ďakujem vám, že ste mi umožnili cítiť sa tak šťastne, Prišla teta, ktorá sa ma pýta – a vy sa ako voláte normálnym menom? A vravím jej, Agnesa.. A ona na to, ja tiež! Sme sa zasmiali, keď sme si obe povedali, že nikoho iného s takým menom nepoznáme a “ďakujeme” našim maminám za výber mena 😀 Taktiež prišla babka s vnučkou, ktorá kúpila knihu pre vnučku, aby sa z nej učila piecť.. prišla aj Andrea s vnúčikmi, ktorú som pred dvomi rokmi spoznala cez môj blog a stretli sme sa v Košiciach na káve a boli sme v kontakte na FB odvtedy. Prišla aj mama s dcérou s autom, aj keď nestíhali besedu, ale dorazili dodatočne na podpis.. veľmi zlaté obe – hlavne keď som si myslela, že sú sestry a nie mama s dcérou! Aj ja chcem vyzerať tak mlado v jej veku! A prišli aj chlapi, jeden sám za seba a dvaja za priateľky 🙂 Hovorí sa, že knihy sú pohladením pre dušu, ale tieto momenty boli rovnakým pohladením pre moju dušu.. ďakujem!

Ďalší deň v Košiciach sme sa rozhodli spoznať viac čarovných miest. Začali sme v mojej dlho vyhliadnutej predajni Matteo Cucina, v ktorej majú všetko!!! Môj raj na zemi.. všetky vecičky na pečenie, varenie od výmyslu sveta. Ešte že to nie je v Bratislave, lebo by som tam nechala všetky moje peniaze 😀 Ale jasné, neodolala som a nakúpila si zopár krásnych vecí. Odtiaľ sme sa vybrali do rozprávkovej raňajkárni – Raňajkáreň rozprávka. Áno, cítili sme sa ako v inom svete.. nádherné kúzelné miesto. Sadli sme si na terasu a vychutnávali si slniečko a želali si mať toto miesto bližšie, aby sme sem mohli chodiť častejšie.. Ak budete v Košiciach, nevynechajte ho. Potom sme sa vybrali na obed do kaviarne Slávia. Aspoň raz štýlovo 😀 Jedlo bolo výborné, ale dezert sme sa rozhodli dať v San Domenico café. Tam som pred dvomi rokmi zavítala na raňajky a bola som unesená. Teraz to aj rozšírili a majp naozaj krásne priestory. Dali sme si raw koláčik, chia puding a vybrali sa do hotela baliť sa a rekapitulovať si zážitky. 

Dnes som sa šťastne – aj keď trocha smutne vrátila do Bratislavy a už po ceste sme si naplánovali repete tohto výletu. Asi v decembri pôjdeme navštíviť vianočné trhy v Žiline aj Košiciach. Teraz sedím doma, píšem tieto riadky a usmievam sa. Som šťastná, že som mala túto možnosť, že som mohla vydať knižku a spoznať vás. Lebo ako povedala moderátorka v Košiciach: ” Vy máte tých najmilších fanúšikov akých som doteraz videla!” – a ja s ňou na milión percent súhlasím!