(môj) Foodblog, blogovanie a všetko okolo toho

Ahojteee,

rozhodla som sa vám napísať krátky článok o tomto blogu a všeobecne o blogovaní. Zopár z vás mi písalo, že by s tým radi začali tak možno takto niekoho inšpirujem 🙂

Nemôžem uveriť, že tento blog som založila pred viac ako tromi rokmi. Pripadá mi to ako včera, keď som ešte bývala u rodičov a začala som piecť.. najprv len tak raz za týždeň a uverejňovala som svoje “diela” na svojom facebooku. Pamätám si svoj prvý brownie, ktorý dopadol hrozne – vôbec som neodhadla veľkosť plechu a bol mega presladený a nedal sa ani krájať. Ale tešila som sa z neho! Nikto z rodiny predtým o tomto koláči nepočul, tak som všetkým tvrdila, že áno, takýto mega sladký rozpadnutý má byť! 😀 Obdivovala som zahraničných blogerov a aj našich slovenských a snívala som o tom, že raz aj ja budem mať svoj foodblog. Aj keď som ako malá zvykla pomáhať babke s pečením, bola to skôr vynútená pomoc, aj keď dnes si ju neskutočne cením. Takže moje začiatky boli všelijaké, rozpačité, scvrknuté piškóty, zrazené krémy, otrasné fotky s tabletom fotené.. ale nadšenie tu bolo! Pamätám sa, ako moji rodičia nechápavo krútili hlavou, že o čo mi vlastne ide.. a keď som im vravela, že budem foodbloger, tak sa smiali a neverili. Teraz sa na tejto príhode smejú ale už veria 😉 Lebo aj keď vám ľudia nebudú veriť, budú sa vám smiať – nezáleží na tom. Záleží iba na  vašom cieli, vášni a láske, s ktorou čo-to upečiete a tešíte sa aj z hrozne vyzerajúcich koláčov.. lebo pre vás je to úspech. A každý nejako začínal, vo všetkom. Pridávam aj svoje fotky a tvorbu spred cca 5 rokov, moje začiatky, na ktoré som bola neskutočne pyšná vtedy. Neporovnateľné s dneškom, ale je to krásna nostalgia..

Keď som si založila blog, niekde som čítala, že aby bol úspešný, treba sa mu venovať ako dieťaťu, treba sa oň starať, postovať aspoň 3-krát do týždňa. To bol môj cieľ. Aj keď som vedela, že s fotkami robenými obyčajným foťákom sa nemôžem porovnávať s inými blogmi, ktoré mali nádherné fotky, rozhodla som sa zaujať receptami. Môj cieľ bol a stále je, aby aj tí úplní začiatočníci našli lásku v pečení. Nie som veľmi trpezlivý človek, a preto sa zameriavam na jednoduchšie a rýchlejšie recepty, ktoré si každý môže pripraviť. Samozrejme, obdivujem krásne torty, ale tú pripravím tak raz za rok. Teší ma, že od začiatku si blog sám nachádzal fanúšikov, že som si nemusela a nemusím platiť reklamu, lebo ľudia si vzájomne šíria ďalej recepty z blogu. Vážim si každého jedného človeka, ktorý mi napíše alebo pošle fotku svojho výtvoru podľa receptu pripraveného z môjho blogu. Čo môže byť krajšie? Iba to, ak vás ľudia spoznajú v obchode pri platení, a opýtajú sa, čo budete dobrého piecť.. alebo za vami príde pani a opýta sa, či vy ste tá Angie 🙂 Alebo keď vaša bývalá detská sestrička sleduje váš blog a susedka pri venčení povie, že dnes robila vašu tvarohovú tortu.. hreje to pri srdci. Ani vo sne by ma nenapadlo, že to dotiahnem až sem, že vyhrám druhé miesto v Blogerovi roka, že dostanem možnosť vydať knižku, že budem môcť byť v mojom obľúbenom časopise.. Je to taký pocit zadosťučinenia. Lebo som sa naozaj snažila.. piekla som každú voľnú minútu, víkend, noci, na dovolenke som ešte dodatočne uverejňovala recepty, míňala extrémne veľa peňazí na suroviny, na rekvizity na fotenie, misky, taniere, poháre.. a nikdy ich nemám dosť! V živote som si nemyslela, že si na Vianoce namiesto KitchenAidu vypýtam radšej kvalitný foťák. Ale kvôli krásnym fotkám som musela (a chcela). Aj keď priznávam, neznášam fotiť, snažím sa.. a keď si porovnám fotky pred a po, tak tam ten rozdiel vidím – dúfam, že aj vy 🙂

Vďaka blogu som spoznala toľko úžasných ľudí s ktorými som dodnes v kontakte a stretávame sa, a to je ten najväčší dar. Mám rada dobrých ľudí, ktorých prítomnosť vás dobíja pozitívnou energiou, ľudí, ktorí vám pomôžu a nič za to nečakajú. Taká chcem a snažím sa byť aj ja. Taktiež som šťastná, že vďaka blogu som dostala možnosť spolupracovať s rôznymi firmami. Keďže nie som typ človeka, ktorý sa nasilu vtiera hocikomu, len aby z toho mohol dačo vyťažiť, od začiatku som mala zásadu, že ja sa nikomu vnucovať nebudem. Ak ma oslovia, budem rada a uvidíme čo z toho bude. Vždy sa snažím spolupracovať s firmami, ktorých produkty naozaj používam a nemusím zavádzať ľudí. A taktiež aby to nejako súviselo s blogom a pečením – neviem si predstaviť, že by som vám tu nejaký nábytok propagovala.. Ale niektorí to robia. Je to ale fajn, keď si aspoň zopár eur takto bloger môže zarobiť, ale naozaj nečakajte žiadne vysoké sumy, pracovať popri tom stále musím, je to skôr také vreckové na cca 3 riadne nákupy surovín. Je to v povahe ľudí, závidieť aj to, ale ja si myslím, že za tú makačku a čas si to blogeri zaslúžia. Čo si o tom myslíte?

Takže na záver vám chcem povedať, že sa teším, že mám tento blog, je to moja láska, vášeň, radosť, a aj keď viem, že nie je dokonalý, pre mňa je to moja srdcová záležitosť a teším sa, až svojim deťom budem môcť rozprávať o tejto mojej “sladkej ceste”. A teším sa, že mám vás, ľudí, ktorí ma čítajú ,pečú so mnou, tešia sa so mnou a zdieľajú svoju vášeň so mnou. Vážim si vás, bez vás by to nebolo ono. Čoskoro bude na FB už 20 000 fanúšikov, tak myslím, že pripravovaná knižka bude krásny dar pre všetkých. Pracovali sme na nej s láskou a verím, že si ju zamilujete.

P.S. Prikladám fotky pred 5 rokmi a fotky dnes – každý nejako začínal, takže ak chcete blogovať, netreba sa ničoho báť 🙂

Majte krásny večer

Angie